„Príkrosť vyobrazenia sa tu spája s imaginatívnosťou, realistickosť s ireálnom. Detabuizované uvažovanie a prežívanie postáv nás nepriamo vystavuje skúške sebareflexie. Prijať akýkoľvek štandardizovaný koncept normálnosti znamená neprejaviť si otvorene to, na čo v skrytosti človek myslí, no neraz sa to hanbí priznať i sám pred sebou. Autorkino písanie je v tomto oslobodené, no jej postavy nie, pretože ich pocity a myšlienky ostávajú pred druhými utajené...“ Lenka Šafranová, literárna kritička

„Cez zážitky postáv, ktoré sú také osobné, až máme pri čítaní pocit, že by sa patrilo odvrátiť zrak, sa autorka dotýka spoločnej ženskej skúsenosti. Jej metafora tne do živého a zažiera sa pod kožu.“ Nicol Hochholczerová, spisovateľka